Keď som sa prvýkrát rozhodol, že idem vo svojom akváriu vyskúšať CO₂, snažil som sa o tejto téme dozvedieť čo najviac. Narazil som však na to, že aj keď je táto téma pomerne dobre popísaná, nikde som nenašiel kompletné informácie, ktoré by zodpovedala všetky moje otázky. Preto sa chcem v mojich blogoch venovať práve tejto problematike hlbšie. Nebude to teda len jeden, ale celá séria článkov. 

Od základných informácii o CO₂ v akvaristike sa postupne prepracujem k tomu, ako systémy CO₂ fungujú, aké sú alternatívne riešenia, ich výhody aj nevýhody. Napriek detailnému pohľadu sa pokúsim vysvetliť všetko čo najjednoduchšie. Teóriu doplním praktickými poznatkami a pridám aj zopár úsmevných príhod. Vzhľadom na to, že môžem mať praktické skúsenosti len s tým, čo sám používam, sa iste nevyhnem istej miere subjektivity. No mojím cieľom je byť maximálne objektívny. Ak aj budem k niečomu kritický, vždy sa to budem snažiť podložiť faktami.

Uhlík

Asi to znie ako klišé, ale my všetci zbierame céčka. Mám na mysli ten špeciálny prvok, ktorý nájdeme v periodickej tabuľke pod písmenom C. Niekto by možno povedal, že jeho najcennejšou formou je diamant, no ja si myslím niečo iné. Pre mňa uhlík znamená život. Uhlík je totiž základným stavebným prvkom všetkého živého - minimálne na našej planéte.

Prečo oxid uhličitý?

Voľný uhlík sa v prírode síce nachádza, ale je spravidla v pevnom skupenstve. A čo je dôležitejšie, je rozmiestnený veľmi nerovnomerne. Na rozdiel od toho je oxid uhličitý súčasťou atmosféry a je rozpustný vo vode. Už od dávnych dôb ho rastliny dokázali prijímať - pravdepodobne ste už počuli o fotosyntéze. Je to proces, počas ktorého rastliny premieňajú CO₂ na jednoduché cukry. Tie ďalej rastlina spotrebúva počas svojho života. Nejdem tu detailne vysvetľovať tento biologický proces, stačí nám vedieť, že rastliny potrebujú na fotosyntézu dodať tri veci: svetlo, vodu a oxid uhličitý. Oxid uhličitý je v akvarijnej vode zastúpený aj prirodzene. Medzi jeho najväčšie zdroje patrí dýchanie fauny a výmena plynov nad vodnou hladinou. V závislosti od množstva a náročnosti rastlín sú požiadavky na jeho dostupnosť rôzne. V rastlinných akváriách tieto dva zdroje často nestačia pokryť dopyt. 

(Pre zaujímavosť: Priemerná hodnota atmosférického CO₂ v exteriéri za rok 2019 bola niečo málo cez 400ppm. Ak by v akváriu bola jediným zdroj oxidu uhličitého výmena plynov cez hladinu, tak hodnota CO2 v tomto uzavretom prostredí by bola okolo 4-5 ppm. Rastliny rastúce aj nad hladinou preto vždy uprednostňukú získavanie tejto živiny zo vzduchu.)

Ako vplýva oxid uhličitý na ekosystém v akváriu?

V prvom rade je to základ fotosyntézy a teda sa pri jeho dodávaní stimuluje rast rastlín. Veľmi malá časť CO₂ sa vo vode rozpúšťa ako slabá kyselina uhličitá, čo má priamy dôsledok na pH vody. Z nepriamych dôsledkov je zaujímavá saturácia kyslíkom. V dôsledku fotosyntézy sa uvoľňuje z molekúl vody. Pri správnych podmienkach je to možné dokonca pozorovať. Ide o tzv. perlenie (anglicky pearling ), kedy sa na listoch rastlín tvoria malé bublinky. Dochádza k tomu, ak rastlina produkuje počas fotosyntézy viac kyslíka, ako stíha voda absorbovať. Pozrieť si to môžete napríklad na videu nižšie.

Zdravší a vitálnejší rast pomáha v prevencií rias. Z vodného stĺpca sú rýchlejšie odčerpávané aj iné živiny a rastliny produkujú menej organického odpadu (napr. odumierajúce listy). Práve organický odpad a z neho vznikajúci amoniak sú častou príčinou rastu rias. Nenechajte sa však zlákať krásnou myšlienkou na to, že vďaka uhlíku máte proti riasam imunitu. To nemáte. Máte však omnoho lepšiu pozíciu - môže intenzívnejšie svietiť a môžete pestovať náročnejšie rastliny. Konečne nad ňou môžete vyhrať, nie len remízovať.

Ako všetko, aj oxid uhličitý treba dodávať s mierou. Hlavnou starosťou pri presýtení je zdravie vodnej fauny. Prudké výkyvy, či nevhodné hodnoty pH môžu obyvateľov stresovať. Vo vyšších koncentráciách je plyn pre ryby a iné živočíchy toxický. Dochádza k zníženiu schopnosti dýchacieho systému (Bohrov efekt) a ryby sa môžu paradoxne zadusiť aj napriek tomu, že vo vode je dostatok rozpusteného kyslíka. Preto treba pri umelom dodávaní oxidu uhličitého nevyhnutne sledovať jeho množstvo.

Koľko dodávať?

Rôzne rastliny majú iné požiadavky na množstvo CO₂ a rovnako je iná tolerancia živočíšnych druhov. Názory nie sú jednotné v tom, čo je bezpečná hladina. Vo všeobecnosti sú odporúčané hodnoty okolo 30 ppm. Každé akvárium je však unikátny ekosystém, a preto ho treba brať do úvahy ako celok. Ak chcete experimentovať s hodnotami nad touto hranicou, odporúčam dôrazne sledovať správanie rýb - lapanie po dychu, či apatia sú dôležité indikátory problému.

Koľko to stojí?

Aj keď je nepríjemné dávať cenovku na ten kúsok prírody, čo máme doma, je fakt, že niekedy sa musíme zmestiť do rozpočtu. Spôsoby na dodanie CO₂ sú v zásade dva:

1. Výroba kvasením
2. Dávkovanie z tlakovej fľaše

Tlaková fľaša je tým dokonalejším systémom s omnoho precíznejším regulovaním, no sprevádzajú ju vysoké vstupné náklady. V dlhodobom horizonte to také strašné nie je, pretože cena plynu je pomerne nízka. Kvasenie, je naproti tomu lacná alternatíva, ktorá sa dá vyrobiť aj v domácich podmienkach, no nesie so sebou vlastné výzvy.

Tejto téme sa však budem venovať až v ďalšom článku. Týmto by som ukončil úvodnú časť seriálu. V pokračovaní by som chcel zamerať spomínané dve alternatívy a lepšie priblížiť ako fungujú a čo všetko k nim budete potrebovať. Dotknem sa aj problematiky trochu kontroverzného tekutého uhlíka.

Autor: Martin Hlavňa

Ďalší diel: Sprievodca CO₂ v akvaristike II .: 4 spôsoby pridávania CO₂ do akvária

Páčil sa ti tento článok? Daj nám like. Ak by si doň niečo doplnil alebo ho pozmenil, napíš nám na info@shrimp.sk.