Tropický raj  po 1 roku od jeho založenia 

Náš zákazník, pod prezývkou Ericsson, nám poslal upgrade svojho paludária po 1 roku. Ak si si ešte neprečítal/a prvú časť článku, nájdeš ho tu. 

Počas roka došlo k výrazným zmenám v zastúpení rastlín a machov. Nakoľko paludárium kypí životom a kraby sa tam veľmi jednoducho množia, pribúda konkurencieschopnosť, čo sa týka stravy. Preto niektoré rastliny po roku už zmizli (kraby ich zožrali) a tak isto machy. Priebežne ich musím dopĺňať.

TECHNOLÓGIA

LED osvetlenie je tvorené dvoma odtieňmi LED pásov - teplá biela 3400K a studená biela 6500K. Intenzita osvetlenia a vzájomné miešanie odtieňov (celkovej farby svetla) je riadená riadiacim modulom, ktorý dokážem pripojiť k PC cez Micro-USB kábel a pomocou programu nastaviť jednotlivé časové úseky. To znamená, že je možné na presný čas nastaviť východ a západ "slnka", pričom tomuto úseku je možné priradiť nielen farbu a intenzitu svetla, ale aj jeho trvanie a proces gradácie (stupňovania). Týmto procesom dochádza tak, ako v skutočnej prírode k postupnému zvyšovaniu intenzity svetla a prechod zo žltých lúčov pri východe (a západe) až po jasné biele svetlo na poludnie.

K riadiacemu časovému modulu som pridal miniatúrny mp3 prehrávač so zosilňovačom a do krabičky zabudoval subwoofer. Časový modul v nastavený čas spustí prehrávanie zvuku hrmenia a dažďa. Trvanie skladby je 1 minúta, počas ktorej sa spustí automatický rosiaci systém.

Počas dňa je svetlo predpoludním nastavené tak, že 10 minút pred príchodom búrky sa mierne zotmie, čo simuluje príchod skutočnej búrky v prírode.

Technológiu osvetlenia a riadenia som zostavil sám z elektronických komponentov, ktoré je možné kúpiť na internete (programovateľný modul, trafo, mp3 prehrávač, výkonový zosilňovač, spínacie časové obvody a relé, LED pásy, kabeláž). K návrhu systému, programovaniu a montáži je pochopiteľne potrebné mať nejaké to know-how a zručnosti.

Rosenie paludária je zabezpečené umelým dažďom. Ako dážď používam výhradne destilovanú vodu a v lete dažďovú, ktorú si zachytím. Dážď vytvára tlakové čerpadlo a trysky, rozmiestnené v hornej časti paludária. Toto čerpadlo je komerčne vyrábaný produkt, ktorý je možné bežne kúpiť. Osvedčila sa mi zostava čerpadla s hadičkami a tryskami od firmy Repti Planet - názov Terrarain 2.0. Trvanie dažďa si môžem nastaviť. Mne sa osvedčilo mať jeden dlhší interval (25 sekúnd). Pár týždňov som však testoval aj dve búrky za deň s intenzitou dažďa v trvaní 15 sekúnd.

V hornej časti paludária je umiestnený digitálny teplomer.

Vlhkosť vzduchu v paludáriu riadi časový modul (ten istý, ktorý riadi aj svetlo). Tento modul ráno zapína a večer vypína miniatúrny ventilátor, umiestnený v hornej časti paludária - nútené vetranie. Toto privádza čerstvý vzduch do paludária a zároveň núti vzduch vo vnútri cirkulovať (ventilátor je umiestnený v pravej hornej časti zhora, takže vzduch prúdi nadol, narazí na vodnú hladinu a pokračuje doľava nahor, čím vytvorí kruh.

Tento jednoduchý princíp zabezpečuje trvalú cirkuláciu vzduchu a tak sa nevyskytujú v paludáriu žiadne plesne.

Vo vnútri vodopádu je zabudovaný fogger. Zapínie výrobníka hmly (foggera) je riešené cez klasickú komerčnú spínanú zásuvku s časovým programom. Sú tam nastavené intervaly (15 min. výroba hmly, 15 min. pauza) počas celého dňa od 08:00 hod. do 21:00 hod. V noci fogger nebeží, nakoľko riadiaci modul, vypína nútené vetranie, takže vlhkosť v paludáriu stúpne počas noci na 99%.

POTRAVA

Ryby majú kŕmenie riešené automatickým dávkovačom krmiva firmy DUPLA - DuplaMatic, ktoré sa mi najviac osvedčilo. Každá z priehradiek sa dá naplniť rôznym množstvom a typom krmiva pre každý deň (alebo časový úsek). Je teda možné naprogramovať aj niekoľko dávok krmiva počas dňa.

Sladkovodné krevety sa živia tou istou potravou, ako ryby, naviac požierajú odumreté časti rastlín, ktoré padnú do vody.

Kraby však takúto možnosť kŕmenia nemajú, a tak je ich potrebné kŕmiť ručne, nakoľko žijú prakticky stále mimo vody. V machu a pôde si vyhrabávajú úkryty (diery), kde trávia časť dňa v skrýši. Vyliezajú priebežne počas dňa hľadať krmivo. Ako potrava im slúžia prevažne mladé rastliny, machy a rozkladajúce sa zvyšky rastlín (staré listy a pod.).

Modlivky a žaby (Epipedobates Anthoni) sa živia ovocnými muškami. Pripravujem si doma kŕmne násady vo fľašiach, kde sa mi priebežne liahnu octomilky (vyšľachtená nelietavá varianta ovocných mušiek druhu Drosophila hydei). Mušky sypem do paludádia voľne (na listy, na vodnú hladinu, kamkoľvek). Mušky sa rozlezú a väčšinu času trávia posedávaním na listoch, machu a konároch prakticky v celom priestore paludária. V spodnej časti paludária ich lovia žaby a kraby. V hornej časti paludária sa zdržiavajú modlivky, ktoré si muchy lovia.

Ovocné mušky postačuje pridávať raz za dva-tri dni.

Z mojich skúseností môžem povedať, že ryby druhu Polozúbka malajská - Dermogenys pusilla a Sekierka mramorová - Carnegiella strigata tieto muchy radi chytajú, keď padnú na vodnú hladinu. Samozrejme je to vynikajúce prirodzené krmivo aj pre ostatné druhy rýb, ktoré tam chovám (Sumec sklovitý, Neonka červená).

Kraby a žaby sa okrem octomiliek kŕmia aj miniatúrnym hmyzom, menším ako špendlíková hlavička - chvostoskokmi (Collembola) a tropickými isopodmi (Porcellio laevis), ktoré zabezpečujú tzv. zdravotnú políciu vo vlhkom prostredí. Prirodzene sa tieto vyskytujú v prírode. Ja mám v paludáriu samozrejme tropické druhy chvostokokov. Tieto som tam pri založení paludária vložil a postupne sa prirodzene množia a slúžia ako potrava.

 VZŤAH MEDZI ŽIVOČÍCHMI A RASTLINAMI

Snáď ma nikto zo zanietených chovateľov, akvaristov a iných milovníkov prírody neukameňuje za to, že som do svojho paludária nasťahoval druhy, ktoré sa v reálnej prírode nikdy nestretli. Všetky však majú úplne rovnaké nároky na prostredie (hoci žijú v iných krajinách a kontinentoch - napríklad pralesničky - južná Amerika, Ekvádor; modlivky - južná Čína; kraby - Jáva, Indonézia). Každý z týchto druhov však obýva iné časti paludária, takže sa navzájom nejako výrazne neohrozujú. Pralesničky obývajú svoje obľúbené bromélie, kde trávia väčšinu času v pazuchách listov, kde je dažďová voda.

Aj keď musím priznať, že jedna veľká modlivka ulovila jednu z mojich pralesničiek, čo ma dosť zaskočilo, nakoľko som sa v literatúre, ani na internete nedozvedel, že by v prírode lovila aj niečo iné okrem hmyzu.

Nakoľko kraby sú aj vo svojej domovine poriadni požierači všetkého, čo im chutí (a chutí im všetko), pokiaľ nebudú mať stály prísun čohosi, čo môžu okusovať, postupne vám budú (tak ako mne) konzumovať rastliny a machy. Treba ich dopĺňať, nie je to žiadna tragédia. Horšie to je, keď vám zožerú miniatúrne pralesné orchidey za pár stoviek eur :-D Moje odporúčanie - nekupujte si drahé rastliny. Ale je pravda, že do tuhších druhov rastlín sa nepustia vôbec. Niektoré orchidey s tuhými kožovitými listami sú aj po roku nedotknuté. Akváriové rastliny sú jemné, a tak väčšina slúži pre nich ako potrava. Pri dobrom svetle sa ale veľmi dobre množia aj tie, ktoré sú pôdopokryvné a dekoratívne (Riccia fluitans, Taxiphyllum barbieri, Leptodyctium riparium, Fissidens Fontanus, Hydrocotyle tripartita, Hemianthus callitrichoides Cuba)

 NA ZÁVER

Záverom by som chcel všetkým nadšencom akvaristiky, vivaristiky a chovateľstva popriať veľa úspechov a trpezlivosti. Iste mi každý dá za pravdu, že vybudovať domov pre zvieratá a rastliny si vyžaduje aj určité znalosti, nie len odhodlanie. Tiež ich len zbieram a postupne sa učím, a tak budúcim záujemcom o vybudovanie niečoho podobného odkazujem, aby investovali veľa času (a peňazí) na kúpu kvalitných publikácií (ktoré sú len v angličtine alebo nemčine) a strávili najprv desiatky hodín čítaním alebo výmenou skúseností od iných chovateľov, kým sa do niečoho vôbec pustia.