Akváriovým obyvateľom, ako sú krevety, raky, slimáky, ale aj niektorým druhom rýb môžeš spestriť stravu v ktoromkoľvek ročnom období. Tieto prírodné, voľne dostupné „krmivá“ sú vhodným zdrojom dôležitých látok, ktoré niekedy neobsahujú ani tie najkvalitnejšie krmivá. Najlepšie je používať ich práve v kombinácii so špecializovanými krmivami.

Veľa živočíchov pochádza z riek či potokov, v ktorých sa bežne na dne nachádza spadané lístie, drevo, konáre, rašelina, či časti rôznych rastlín. Živočíchy tak majú neustály prístup k potrave. Práve to by malo byť aj našim cieľom pri ich chove v akváriu. Nejde o to mať akvárium sterilne čisté, kde nájdu potravu len počas kŕmenia. Treba im sprístupniť v rozumnom množstve zdroje potravy, ktoré budú mať k dispozícii neustále tak, aby zároveň neovplyvnili negatívne vlastnosti vody.

Pri doplnkoch stravy vždy pamätaj na to, aby:

• boli pre živočíchov ľahko konzumovateľné,
• neobsahovali cudzie alebo nebezpečné látky,
• si ich dávkoval v rozumnom množstve.

Suché lístie a jelšové šišky

Suché lístie z duba, buka alebo jelše nie je len skvelou dekoráciou napodobujúcou prirodzený biotop. Dodávajú dôležité humínové kyseliny a triesloviny (taniny), slúžia ako úkryt a mierne znižujú pH vody. Jelšové šišky majú podobné vlastnosti ako lístie. Živočíchom však neposkytnú toľko potravy ako lístie a úkryty samozrejme tiež nie.

Humínové látky sú prírodné organické zlúčeniny vznikajúce chemickým a biologickým rozkladom organickej hmoty a syntetickou činnosťou mikroorganizmov. Humínové látky sa delia na základe ich rozpustnosti na fulvónové kyseliny, humínové kyseliny a humín. Majú antivírusové a antibakteriálne účinky a pomáhajú odbúravať ťažké kovy zo živých organizmov. Začínajú sa používať už aj v živočíšnej výrobe, kde už viacero štúdií potvrdilo priaznivý vplyv na zvýšenie intenzity rastu, zníženie úmrtnosti a zvýšenie aktivity imunitného systému. Humínové kyseliny sú schopné tvoriť ochranný film na stenách žalúdka a čriev, odolný proti infekciám a toxínom.

Triesloviny obsahujú antioxidanty, pôsobia blahodarne a okrem antibakteriálnych účinkov posilňujú imunitný systém.

Príprava a použitie v akváriu:Lístie a šišky je ideálne zbierať na jeseň, prípadne na konci zimy, počas suchých teplejších dní, keď sú ešte na stromoch. Dbaj hlavne na to, aby to nebolo pri zdrojoch znečistenia (cestách, skládkach, fabrikách a pod.). Nemusíš ich zbierať po jednom, odlomiť môžeš celé konáriky. Dôkladne vyschnuté lístie a šišky môžeš v suchom, bezprašnom prostredí skladovať aj celý rok. Pred vložením do akvária sa presvedč, či na nich nie je pleseň. Ak sú zaprášené, stačí ich osprchovať. Konárik zapichni do substrátu, alebo najlepšie pod kameň aby nevyplával. O niekoľko hodín listy nasiaknu, stmavnú a mierne zafarbia vodu do hneda. Pri 50litrovej nádrži stačí použiť 3–5 listov, pri 100 l pokojne 8–15. Keď ich živočíchy zlikvidujú, môžeš pridať ďalšie. Konáriky v akváriu môžeš aj ponechať. Ak použiješ viac listov, nič vážne sa nestane, len voda bude viac zafarbená, pre istotu ale môžeš skontrolovať pH. Listy nie je potrebné po nejakej dobe z akvária odstraňovať. Ak nemáš prístup k takýmto listom, môžeš využiť aj listy Mandľovníka morského. Pri šiškách treba byť opatrnejší, ich účinok, hlavne čo sa sfarbenia týka, je silnejší. Pred použitím ich je dobré nechať vyluhovať mimo akvária, alebo použiť menšie množstvo (na 50 litrov 1–2 kusy).

Sparená žihľava alebo púpava

Žihľava (Utrica dioica) a Púpava (Taraxacum)  sú často považované za buriny. No obe obsahujú množstvo účinných látok a vitamínov. Živočíchy sa nimi nielen zasýtia, ale zlepší sa aj ich zdravie, kondícia a imunita. Ihneď po vložení týchto listov do akvária sa na ne krevetky, raky aj slimáky vrhnú. Púpava dokonca chutí aj slimákom Neritina, ktoré sa bežne živia len riasami.

Príprava a použitie: Najlepšie je nazbierať mladé listy, alebo pri žihľave celé mladé stonky aj s listami. Dbaj hlavne na to, aby to nebolo pri zdrojoch znečistenia (cestách, skládkach, fabrikách a pod.). Listy stačí zaliať horúcou vodou a nechať postáť 10–15 minút. Potom ich môžeš ešte premyť studenou vodou. Podstatné je, aby po vložení do akvária klesli hneď na dno. Ak budú plávať, je dobré ich nechať ešte o niečo dlhšie v horúcej vode. Platí ale, čím kratšie, tým viac hodnotných látok sa v nich zachová.

Púpava je mäkšia a živočíchy ju zvyčajne skonzumujú rýchlejšie. Žihľava vydrží v akváriu o niekoľko hodín dlhšie. Dávkovať je potrebné také množstvo, aby bolo do zhruba 24 hodín skonzumované. Podávať ich môžeš pravidelne aj niekoľko krát do týždňa. Dopestovať si ich môžeš aj v zimnom období alebo v byte. Jednoduchším riešením je však použiť žihľavové granule.

Drevo a korene

Vhodné je, ak sa v akváriu nachádza aj kúsok dreva alebo koreň. Drevo obsahuje celý rad prospešných aminokyselín. Ako potrava je najvhodnejšie mäkké drevo, ktorého rozpad trvá kratšie. Stačí ho len minimálne množstvo, aby neovplyvnilo negatívne vlastnosti vody. Tvrdšieho dreva môže byť aj viac. Kým nasaje vodu a prestane ju farbiť môže ale trvať dlhšie. Jeho rozpad je len veľmi pomalý a preto je vhodnejšie, ak ide o väčší kus.

Príprava a použitie:Vhodné drevo nájdeš pri brehoch menších riek či potokoch, ideálne v prírode, kde je menšia šanca znečistenia. Naplavené drevo by na sebe už nemalo mať kôru a nemalo by byť úplne hladké. Veľmi mäkké časti môžeš odstrániť aj rukou. Pred vložením do akvária je lepšie ho na niekoľko dní až týždňov, v závislosti od veľkosti najprv nechať ponorené vo vode mimo akvária. Vodu pri tom môžeš niekoľkokrát vymeniť. Drevo sa tak ešte vylúhuje a prípadne zbaví nečistôt. Pri väčších kusoch je výber správneho dreva a postup jeho prípravy pred vložením do akvária zložitejší a odporúčame si o tom naštudovať viac informácii. Pre účel, o ktorý nám ide v tomto prípade a pre začiatočníkov odporúčame radšej začať s menšími kúskami. Nemusí však ísť len o naplavené drevo a korene prípadne zoženieš aj v akvaristike.

Zelenina

Na spestrenie jedálnička môžeš vyskúšať aj rôzne druhy zeleniny: ľadový šalát, špenát, mrkvu, tekvicu hokaido, uhorku či iné. Očistenú mrkvu môžeš škrabkou na zemiaky nastrúhať na tenké pásiky. Pri väčších živočíchoch ju netreba ani spariť. Snaž sa vyhýbať podávaniu vrchnej časti zeleniny, ktorá môže obsahovať škodlivé konzervačné alebo iné látky.

Autor: Ondrej Svoboda

Páčil sa ti tento článok? Daj nám like. Ak by si doň niečo doplnil alebo ho pozmenil, napíš nám na info@shrimp.sk. Zlepšováky a návody týkajúce sa akvaristiky a podobných oblastí sa vždy hodia. Pošli nám tie svoje a pomôžeš tak ostatným.